VÁŠ PRÍBEH
Neviem si rady si svojimi dvoma deťmi. Anežka má tri mesiace a Tomáško štyri roky. Tomáško sa na Anežku veľmi tešil. Keď bola v brušku, stále mi ho hladil a pusinkoval, chcel ale bračeka.

Keď sme prišli z pôrodnice so sestričkou, ani sa na ňu nepozrel a okamžite začal žiarliť. Možno by žiarlil aj na chlapca, neviem.

Každopádne o sestru nejaví vôbec žiadny záujem, trucuje, zaviera sa sám v izbe a dokonca som ho pristihla, ako ju raz udrel, aby plakala a ja sa nahnevala. Samozrejme som mu vynadala a náš vzťah sa ešte zhoršil.
Manžel mi hovorí, že ho to prejde, že sa mu musíme venovať stále viac a on pochopí, že ho za Anežku nechceme vymeniť. Lenže ja mám strach, aby jej vážne neublížil, snažím sa stále na nich dozerať a zbližovať ich, ale asi to je chyba.
Uvažujem, že ho vezmem k detskému psychológovi. Úplne mi to kazí dojem z nového bábätka. Bojím sa, že sa nebudú mať nikdy radi.
Anna

Nemáte s tým niekto skúsenosť? Pomôže čas, alebo mu mám maličkú zveriť „na starostlivosť“, aby sa cítil dôležito. Bojím sa ale o jej bezpečie. Poradíte mi?